Tento blog by som
chcel venovať udalostiam, ktoré patrili asi k najsledovanejším za posledná
dva týždne. Voľby v Keni. Boli veľké, historické a prelomové. Veľké
boli z dôvodu, že prebiehalo 6 rôznych volieb súčasne. Prezidenské,
parlamentné, volili guvernérov, electoral constituencies, civic wards
a woman county representatives (posledné názvy sú originál v angličtine, aby som náhodou nepoplietol preklad). Historické boli z jednoduchého
dôvodu. Keňa bola považovaná za jednu z najpokojnejších
a najstabilnejších krajín v regióne. Až do minulých volieb v roku 2007, ktoré
otriasli jej reputáciou. Aj keď sa hlási „len“ 1200 mŕtvych a 300 000
ľudí prišlo o domovy, dôsledky boli omnoho väčšie za môj pobyt tu som
nestretol nikoho, kto by týmito nepokojmi nebol istým spôsobom zasiahnutý.
Príbehy ľudí boli tiež veľmi znepokojivé. A prečo boli tieto voľby
prelomové? Boli prvé od schválenia novej ústavy, napriek silným pnutiam
dokázali byť bez násilia, prvé ženy sa dostali na významné funkcie a najmä
– prezidentom sa stal človek súdený za zločiny proti ľudskosti v Haagu.
V sobotu 2. marca
sme odišli z nášho centra, v tom čase bolo po Keni rozmiestnená armáda, v
médiách písali až o 99 000 vojakoch. Takže cesta do Nairobi bola lemovaná vojakmi
so samopalmi a policajtmi. A tam kde neboli bolo možné vidieť skupinky
Keňanov s mačetami – po filmoch o genocíde v Rwande veru takýto
pohľad na pohode nepridá. Po príchode do Nairobi a ubytovaní sa, sme jednoducho museli ísť do centra. Po pravde, ambasáda to neodporúčala, ale vtedy som to
považoval za posledný možný deň, keď bolo
možné reálne niečo vidieť a nasať atmosféru tejto historickej udalosti. V meste sa zo
začiatku miešali ľudia rôznych farieb -
každá strana mala inú farbu, mali vuvuzeli, auta trúbili. Neskôr sa všetky
farby zliali do jednej – červenej. Všade bola eufória, oslavy. Boli sme aj na
predvolebnom mítingu dnes už víťaza volieb. V parku boli veľké stage a tisícky
ľudí v červených farbách. A aj keď je to už takmer samozrejmosť posledného
pol roka – teraz by som tiež rád zdôraznil, že sme tam boli jediný belosi. V rámci maskovania sme dostali aj
červené šiltovky s logom strany a potom človek ani nemal strach.
Ľudia nám fandili. Dokonca sme boli pozvaný aj do VIP zóny. To sme samozrejme
odmietli. A ako som spomínal, tento kandidát je súdený v Haagu za zločiny
proti ľudskosti a vyhlasoval tam reči o miery, čo mi prišlo prinajmenšom veľmi
ironické.
V centre sme
tiež videli par vecí, ktoré nás znepokojili, jedna budova bola obhorená, s
vyrazenými oknami, ako po bombovom útoku a v diaľke sme tiež videli dym z nejakej
budovy. Ale neviem naozaj čo bol dôvod. každopádne to na pohode nepridávalo.
Deň volieb 4.
marca.
Síce sme
bývali v úžasnom komplexe s knižnicou, záhradou, internetom, atď atď, ale po dni zavretý na tomto mieste som mal zvláštny pocit. Že mi niečo uniká. Tak
po troche snahy som dostal možnosť navštíviť volebnú miestnosť a začiatok
volieb. Otvára sa o 6-tej ráno. Prvý ľudia tam stáli už od druhej hodiny. Do
otvorenia rad narástol do neskutočných rozmerov. Bolo 7:00 a miestnosť stále
zatvorená, Neprišli počítače a potrebná technika. O 7:30 dav znerzvóznie
tak sa rozhodnú otvoriť volebnú miestnosť a všetko robia manuálne. Keď som
tam bol v čase cca 11:30, ľudia ktorí prišli do radu o tretej ráno, ešte
stále stoja vonku. Nevadí im fotografovania, ani vojaci s tým nemajú
problém. Možno aj vďaka tomu, že sme tam boli v sprievode oficiálneho
pozorovateľa volieb. V tom čase už počítače prišli, ale nefungovali, takže
všetko postupuje naďalej manuálne. Po celej krajine sú správy o ľuďoch
čakajúcich na horúcom slnku 12 hodín a ja môžem potvrdiť, že sa to dialo
aj u nás. Miestnosti sa majú oficiálne zatvoriť o 17:00, ale hovorí sa, že
minimálne do polnoci budú otvorené.
Čo sa týka
násilia, všetko bolo pokojné. Paradoxne sa ľudia usmievali, veselo sa
rozprávali podporovatelia rôznych strán. Takisto ani zo zvyšku krajiny neboli
hlásené výrazné násilia. Samozrejme, počet úmrtí v dôsledku volieb sa
vyšplhal na 17 ľudí, od streľby, až po dosekania mačetou. Ale takmer všetky sa
odohrali v Mombase a boli spôsobené mladistvými delikventami.
Utorok 5. marca.
Všetko bolo
ešte pokojnejšie. Vyzerá to na výhru hlavného favorita v prvom kole.
Dokonca je najviac podporovaný aj v mojom regióne Naivasha, takže prvýkrát
začínam aj ja veriť v pokojný priebeh volieb. Tiež som sa maskovaný za
novinára vydal do mesta, nie do centra, ale do centra našej štvrte a bolo to
ako mesto duchov. Cesty kde bývali zápchy, boli poloprázdne, minimum ľudí v
uliciach a všade veľa vojakov so samopalmi. O pár dní neskôr som sa
podobne vybral aj priamo do centra a situácia tam bola podobná.
Spočítavanie
hlasov sa predlžovalo zo dňa na deň, keďže všetko čo mohlo, nefungovalo. Jeden
deň napríklad sa hlásilo cez 300 000 neplatných hlasov, ďalší deň ich bolo
už len 60 000. Takisto aj výhra v prvom kole bola len o cca
6 000 hlasov, čo z počtu cez 14 miliónov registrovaných voličov sú
len stotinky percenta. (Výhra v prvom kole v zmysle, že keby víťaz
volieb mal o 6 000 hlasov menej, išli by voľby do druhého kola).
Počas spočítavania hlasov som len ja sám napočítal asi 100 dôvodov prečo by
niekto mohol spochybniť hodnovernosť volieb. Čo sa napokon aj stalo a celé
voľby budú mať zrejme dohru na najvyššom súde.
Voľby skončili v sobotu, po celom meste
vypukli obrovské oslavy, väčšie ako keď sme boli majstri sveta v roku 2002.
Samozrejme (ako inak) som vyšiel na pár minút von sa pozrieť na cestu
a vyfotiť aspoň časť davu :) Jediná vec, čo ma znepokojuje na týchto
voľbách je podpora nového prezidenta. Keďže sa tu volí na kmeňovom základe
a nie podľa nejakých predvolebných sľubov či nebodaj programov ho tu
volila aj miestna inteligencia, vysokoškolsky vzdelaný ľudia.
Žiadne nepokoje zatiaľ neboli oficiálne
hlásené, aj keď americká ambasáda informovala svojich obyvateľov o pár
miestach, kde nepokoje sú a vznikajú. Vyzerá to na pokojné voľby, dokonca najpokojnejšie v histórii. A som naozaj rád, že som mohol byť pritom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára