Krásna vychádzka von v prírode s deckami.
V blízkosti jazierka, stáda dobytka, kopcov na turistiku sme si rozložili
piknik, hrali futbal a užívali si voľný deň. Čas plynul rýchlo a bol
čas návratu domov. Pred bránou nás čakalo jedno dieťa. Dieťa, ktoré som myslel
že už nikdy v živote neuvidím....
Ale pekne poporiadku. Keď som prichádzal do centra, bolo
novootvorené a bolo v ňom len zopár detí. Všetky z nich sú
v ňom dodnes, až na jedno. Odmietalo pomáhať, odmietalo jesť jeden deň
staré zohriate jedlo. A cítilo sa u nás veľmi nešťastné. Chcelo ísť
domov. Nie deň či týždeň. Dávalo to správaním aj pocítiť. Keďže nie sme
väzenie, nemôžeme u nás držať predsa deti proti ich vôli, tak
s ťažkým srdcom sme ho poslali domov. Asi 10 ročné dievča spravilo nemenné
rozhodnutie, ktoré významne ovplyvní jej budúcnosť.
Kto však raz opustí centrum, už sa doňho nemôže vrátiť.
Pravidlo má racionálne základy. Deti svoju nespokojnosť často dávajú najavo
vyhrážkami, že chcú odísť. Ale nikdy to nemyslia vážne lebo vedia, že keby
odišli už by sa nemohli vrátiť. Porušenie tohto pravidla by niektoré deti
posmelilo v správaní, ktoré by mohlo byť nebezpečné.
A zrazu po pol roku stála pred bránou. V tvári má
sklený drsný výraz a oznamuje, že sa k nám chce vrátiť. Bola vyhodená
z domu a je z nej bezdomovec. Prišla k nám pešo na
pražiacom slnku. Som tu jediný, kto si ju pamätá z dobrovoľníkov či
personálu. Skúšam volať sociálnej pracovníčke, ale tá mi oznámi že sa nemôže
vrátiť. Tak tam stojím a pozerám z oči do oči decku, ktoré som mal kedysi
veľmi rád. A musím jej oznámiť, že sa k nám nemôže vrátiť.
Pôvodne mal byť blog napr. o osirení jedného
z našich detí, ale najmä o pozitívnych veciach: ako sme začali
pracovať v teréne, o návšteve tradičných kenských domácností,
o úžasných nových deckách, o tom, ako ma jedna moja známa milo
prekvapila snahou organizovať zbierku pre nás, o tom ako už nie som jediný
Slovák v centre, o hadoch a milióne iných tém. Ale to momentálne
nejde.
P.S. Za rozhodnutím si stojím, aj bez telefonátu sociálnej
pracovníčke by som to urobil tak isto. Len niekedy robenie správnych vecí
dokáže hnevať viac, ako robenie tých zlých.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára